DomovDomov  GalleryGallery  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  RegistráciaRegistrácia  Prihlásenie  

Share | 
 

 Pád Jeruzalema 1099

Goto down 
AutorSpráva
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Pád Jeruzalema 1099   So február 21, 2009 4:44 pm

Križiaci získavajú Sväté mesto Smile. Myslím, že ho dokázali udržať skoro celé storočie Rolling Eyes až po Hattíne Jeruzalem padol. Bitka pri Hattíne bola ak si správne spomínam roku 1187 takže Jeruzalem dobyli 88 rokov predtým. No storočie to zrovna nie je Very Happy. V takých bitkách ako bolo obliehanie Jeruzalema boli križiaci najlepší. Teda moslimovia mohli križiakov poraziť len na otvorenom poli, kde bolo možné manévrovať. V meste nemali šancu s tou posádkou, ktorú tam mali.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   So február 21, 2009 10:01 pm

V podstate, keby kriziaci nedostali pomoc vo forme dreva na stvavbu obliehacich strojov od janovskych namornikov, tak by mesto mozno nedobyli do prichodu pomocnej moslimskej armady, ktora sla mestu na pomoc. Mestske opevnenie bolo zdokonalene jednak byzantincami a takisto saracenmi. Ved predtym ako mali obliehacie stroje sa dvakrat pokusali vziat mesto urokom a nevyslo im to.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   So február 21, 2009 10:07 pm

Ano o tom som čítal. Tuším Moslimovia vyrúbali všetky stromy, ktoré sa nachádzali v blízkosti mesta.
Potom ke´d dostali to drevo tak to mali vo vačku ako som spominal tak v obliehaní boli európske armády veľmi dobré a moslimovia boli v boji muža proti mužovi tak či tak v nevýhode.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   So február 21, 2009 10:25 pm

Jasna vec. Kriziaci boli profesionalny vojaci, ktory cvicili a bojovali cely zivot a saraceni bojovali jedine vtedy, ked ich povolali do armady.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   So február 21, 2009 10:56 pm

A ulohu zohralo aj brnenie ...Križiaci bývali kvalitne obrnení a Saracéni často nosili len ľahkú zbroj alebo boli úplne bez zbroje.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Po február 23, 2009 12:49 pm

Obliehanie Jeruzalema

Obliehanie Jeruzalema trvalo od 7. juna do 15. jula 1099.

Pred obliehanim

Po uspesnom dobyti Antiochie (21.10.1097 - 3.6.1098) zostali kriziacke oddiely v tejto oblasti do konca roka. Papezsky legat Adhemar de Puy zomrel (v meste sa po dobyti rozsiril mor, nakazeny bol Raymond z Toulousu, ale rozchodil to) a tym vyprava stratila svojho duchovneho vodcu, ktory mohol chladit vasne medzi kniezatami. Po mensich peripetiach sa podarilo Bohemundovi Tarentskemu privlastnit si Antiochiu, Balduin z Boulogne obsadil Edessu. Nastala roztrzka ako dalej. Raymond z Toulousu, pokoreny, kvoli neuspechu pri narokoch na Antiochiu, odisiel obliehat hrad Ma'arrat al-Numan. Na konci roka sa vsak ozvali obycajny rytieri a vojaci, ktory sa dozadovali dalsieho postupu na Jeruzalem.

Obliehanie Arqy

Na prelome rokov 1098 - 1099 sa Robert Normandsky a Bohemundov synovec Tankred rozhodli zlozit vazalsky slub do ruk Raymonda, ktory bol dostatocne bohaty, aby ich platil. Godefroy z Bouillonu, povzbudeny bratovym uspechom, zamyslal urobit to iste. 5. januara Raymond upustil od obliehania Ma'arrat al-Numanu a 13. januara zacal svoju put na juh, bosy a obleceny ako putnik. Nasledovali ho tiez Robert Normandsky a Tankred. Pri postupe na juh sa stretli iba s minimalnym odporom, kedze moslimsky vladcovia radsej zaplatili vykupne a dali im zasoby ako by mali s nimi bojovat. Je to aj preto, miestny moslimovia boli suniti a brali radsej vladu kriziakov ako siitskych Fatimovcov.
Raymond bol rozhodnuty dobyt Tipolis, ako zadostucinenie pri neuspechu v Antiochii. Najprv vsak musel dobyt Arqu. Medzitym, Godefroy z Bouillonu, spolu s Robertom Flanderskym, ktory sa rozhodol tiez stat Raymondovym vazalom, sa pripojili k zbytku kriziackeho vojska v Latakii a vo february roku 1099 vyrazili na juh. Spolu s nimi vyazil aj Bohemund, ale ten sa za kratky cas vratil spat do Antiochie. V tom case Tankred opustil sluzby Raymonda a pripojil sa ku Godefroyovi. Urobil tak kvoli nejakej hadke. Dalsia vacsia cast, vedena Gaston IV. z Béarnu, sa pripojila ku Godefroyovi. Godefroy, Robert, Tankred a Gaston dosli ku Arqe v marci, kde dalej prebiehalo obliehanie. Tu naplno prejavila rozhadanost jednotlivych kniezat. Kedze uz spominany Adhemar zomrel a nebol tu nik kto by ho zastupil, zacalo sa tiez spochybnovat pravost svatej kopije, ktoru po dobyti Antiochie nasiel isty knaz menom Peter (bola to ta kopija, vdaka ktorej kriziaci zvitali na Koghubom, seldzucky general, ktory mal naspat dobyt Antiochiu, o tom neskor). Zdvihla sa opozicia, hlavne kniezat zo severu Francuzska (Robert Normandsky a Robert Flandersky - ten ktory chcel zlozit vazalsky slub Raymondovi), ktora pochybovala o jej pravosti. Peter totalne presvedceny o tom, ze je prava suhlasil so skuskou ohnom. Nahy presiel "ohnivou chodbou" (koridor medzi dvoma vatrami), pritiskujuc si svatu kopiju kprsiam. Prirodzene mal velke popaleniny, na ktore po chvili zomrel. Na stal tu zase spor, v ktorom priaznivci Raymonda tvrdili, ze Peter presiel nezraneny, ale dav ked ho zbadal a zacal jasat ho omylom sotil spat do ohna. Pravost kopije bola vyvratena a tym aj jeden z Raymondovych argumentov, preco by mal on byt vodcom.

Obliehanie Jeruzalema
Prichod do svateho mesta

Obliehanie Arqy skoncilo 13. maja 1099 pricom kriziaci neziskali nic. Fatimovci vyslali poslov s mierom a rozdelenim vplyvu, co vsak kriziaci odmietli. Fatimovsky guverner Jeruzalema Iftikhar ad-Daula bol upozorneny na prichod kriziakov. Nechal vyhnat krestanov z mesta a ich hlavnych predstavitelov uvaznit. Taktiez nechal rozohnat dobytok z okolia mesta a otravit alebo znecistit studne pri meste. Ked kriziaci 1. maja 1099 dorazili k Tripolisu, miestny vladca im dal vykupne, kone, zasoby a prislub, ze preastupy na krestanstvo ak sa kriziakom podari dobyt Jeruzalem (bol totiz sunita, a pise sa to v kronike Gesta Francorum - kronika prvej kriziackej vypravy, anonymny autor). Pri postupe na juh popri pobrezi (vybrali popri pobrezi, kvoli lepsim zasobam) dosiahli 19. maja Bejrut, 23. maja Tyre, pri Jaffe sa vydali smerom do vnutrozemia, kde 3. juna dosiahli Ramly, ktoru medzitym miestny obyvatelia pred strachom z kriziakov opustili. Pred dalsim pochodom na Jeruzalem, tu bolo zalozene biskupstvo Ramlah - Lydda, v kostole Sv. Juraja, oblubeneho svatca kriziakov. 6. juna 1099 Godefroy vyslal Tankreda a Gastona,aby obsadili Betlehem, kde Tankred na kostole Narodenia Krista vyvesil svoju zastavu. A nakoniec, 7. juna 1099 kriziaci dorazili k Jeruzalemu.
Tak ako pri Antiochii, kriziaci zacali okamzite obliehat mesto. Nepodarilo sa im ho vsak uplne uzavriet. Na druhej strane, obyvatelia mesta mali ovela viac zasob ako kriziaci. Zo zaciatocnych 5,000 rytierov sa k mestu dostalo nieco cez 1,200 a z 30,000 muzov pechoty bolo nieco cez 12,000.
Godefroy, Robert Flandersky, a Robert Normandsky (ktory taktiez opustil sluzbyRamonda) zaujali postavenie severne od mesta, az po Davidovu vezu (jeruzalemska pevnost). Raymond zaujal postavenia zapadne strane mesta, od Davidovej veze po horu Sion. Prvy utok na mesto, zo dna 13 juna, bol neuspesny. Bez jedla a vody, vela muzov a zvierat zomieralo od hladu a smadu. Kriziaci vedeli, ze nemaj vela casu. Nastastie, kratko po prvom utoku, pristali dve janovske galery a asi 7 anglickych lodi v jaffskom pristave. Zasobovacia kriza sa na kratky cas odstranila. Kriziaci, taktiez zhanali drevo zo Samarie, potrebne na stavbu obliehacich mechanizmov. Na konci juna sa kriziaci dozvedeli, ze k mestu postupuje fatimovska armada, ktora ho ma vyslobodit.

Procesia okolo mesta

V zdanlivo neriesitelnej otazke (kedy zasoby boli temer na nule, rovnako ako moralka vojska), vystupil isty mnich menom Peter Desiderius, ktory vahlasoval, ze mal vydinu, v ktorj sa mu zjavil mrtvy Adhemar de Puy. Tan mu povedal, aby drzali trojdnovy post a potom aby bosiobisli mesto. Ked to spravia, tak dobyju mesto do deviatich dni (tak ako Jozue dobyl Jericho). 8. jula sa zacala procesia, ktora bola po cely cas sprevadzana posmeskami zo strany obrancov. Procesia sa skoncila na Olivovej hore kde Peter Pustovnik ("velitel" ldovej kriziackej vypravy), Arnulf z Chocquesu a Raymond Aguilersu kazali vojakom.

Konecny utok a dobytie mesta

Po niekolkych neuspesnych utokoch na mesto, sa janovsky namornici, vedeny Guglielmom Embriacom, a anglicky namornici rozhodli zozobrat svoje lode a drevo pouzit na stavbu obliehacich vezi. Obliehacie veze boli v noci 14. jula pritiahnute k mestskym hradbam. Rano 15. jula 1099 Godefroyova veza dosiahla hradby pri severovychodnej casti hradieb. Podla Gesta Francorum dvaja flamsky rytieri z Tournai, ktory sa volali Lethalde a Engelbert, ako prvy prenikli do mesta. Nasledoval ich Godefroy, so svojim bratom Eustachom, Tankredom a jeho muzmi. Raymondova veza bola zastavena priekopou, ale ked moslimska posadka videla, za kriziaci sa dostali do mesta, vzdala sa Raymondovi a otvorila mu branu. Ked kriziaci vnikli do mesta nastal masaker( mrtvych vraj bolo okolo 40,000). Je potrebne spomenut, ze niektory prezili po zaplateni vykupneho. Dalsi moslimovia boli zabity v mesite Al - Aksa, kde sa podla kroniky Gesta Francorum "muzi brodili po clenky v krvi". Raymond z Aguilersu napisal, ze "krv siahala vojakom po koleha a konom po uzdy". Avsak v roku 1969 John and Laurita Hillovci dokazali, ze vyrok Raymond z Aguilersu je prevzaty z Janovej Apokalypsy (kapitola 14, vers 20). Zidia sa ukryli do synagogy, kde boli zaziva upaleny. Fatimovsky guverner mesta Iftikhar ad-Daula spolu so zbytkami obranvoc sa stiahol do Davidovej veze, kde sa coskoro vzdal Raymondovi. A to za prislub slobedneho odchodu jeme a jeho vojakom do Askalonu.

Po dobyti mesta, Godefroy z Bouillonu prijal titul "Adcocatu Sancti Seplchri" (Ochranca Bozieho hrobu). Po vitaznej bitke pri Askalone, sa navovzniknute kralovstvo skonsolidovalo a zacala sa pisat jeho historia.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Po február 23, 2009 5:22 pm

Pekne Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Po február 23, 2009 5:28 pm

je to trochu kostrbate, pretoze som to prekladal z anglickeho textu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Po február 23, 2009 9:36 pm

To potom môžme dať na stránku Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Ut február 24, 2009 10:30 am

Jasna vec, len oprav stylistiku a chyby v texte. Mam este prelozenych dalsich 22 bitiek z kriziackeho obdobie, ktore ked opravim, tak ich hodim sem.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Ut február 24, 2009 4:04 pm

No ale sem ani nemusíš. Hlavne aby boli na stránke toto je skôr len diskusia
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Ut február 24, 2009 4:22 pm

OK. Ale mam ich dat na stranku Kriziacke vypravy, na ktorej pracuje aj Crusader.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Ut marec 03, 2009 12:02 pm

Spat k diskusii. Mesto Jeruzalem aj tak nemohol vydrzat obliehanie. Jednak kvoli malej posadke a aj kvoli tomu, ze sa mu stensovali zasoby. A hoci k mestu postupovala velka fatimovska armada, kriziaci by mesto dobyli tak ci tak. Ved tuto armadu potom kriziaci porazili 12.8.1099 (myslim) pri Askalone, mesiac po dobyti mesta (15.7.1099).
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Ut marec 03, 2009 12:25 pm

No kurnik ...zas aby som ťa išiel doháňať. Už by soms a mal učiť konkrétne dátumy nie len rok Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   St marec 04, 2009 10:33 am

Pohoda, pohodicka. Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
La Valette
Kmeňový bojovník
Kmeňový bojovník
avatar

Počet príspevkov : 19
Location : Trenčín
Dukáty : 12
Registration date : 26.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Pi marec 20, 2009 12:02 am

Balian napísal:
A ulohu zohralo aj brnenie ...Križiaci bývali kvalitne obrnení a Saracéni často nosili len ľahkú zbroj alebo boli úplne bez zbroje.

Ťažko povedať či to bola výhoda. Mali na sebe ťažké krúžkové zbroje a prlbice.....v tom teple čo tam bolo.......saraceni hlavne koli tomu nenosili nejak vela zbroje a to boli potom ešte aj viac ohybny a rychlejsi.....
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Pi marec 20, 2009 3:56 pm

To ano ale nemôžeme popierať, že križiaci v tom mali obrovsku vyhodu. Saraceni napriklad neboli dobry v obliehacich vojnach lebo v boji muza proti muzovi mal urcite vyhodu kriziacky rytier. Saréni mohli ľahšie vyhrať ak bojovali na rozľahlom bitevnom poli kde sa dalo dostatočne manévrovať. Napríklad pri druhom obliehaní Antiochie (keď sa našla kopija ktorá údajne prebodla kristov bok) vypochodovali križiacke vojská z mesta s pozdvihnutou morálkou a svätou kopijov na čele...moslimov sa im podarilo poraziť a dosť sa o to pričinila aj skutočnosť, že boli jednoducho lepšie obrnení. Takisto šípy križiakom až tak neškodili (nehovorim, že boli úplne neškodné, ale skôr si križiaci museli dávať bacha na kone) To ej napríklad pri Arsúfe. Richard Levie Srdce vytvoril z pešiakov štvorec pričom v strede bola rytierska jazda a zásoby. Celú formáciu pred útokmi chránili strelci z kuší.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
La Valette
Kmeňový bojovník
Kmeňový bojovník
avatar

Počet príspevkov : 19
Location : Trenčín
Dukáty : 12
Registration date : 26.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Pi marec 20, 2009 7:48 pm

Balian napísal:
To ano ale nemôžeme popierať, že križiaci v tom mali obrovsku vyhodu. Saraceni napriklad neboli dobry v obliehacich vojnach lebo v boji muza proti muzovi mal urcite vyhodu kriziacky rytier. Saréni mohli ľahšie vyhrať ak bojovali na rozľahlom bitevnom poli kde sa dalo dostatočne manévrovať. Napríklad pri druhom obliehaní Antiochie (keď sa našla kopija ktorá údajne prebodla kristov bok) vypochodovali križiacke vojská z mesta s pozdvihnutou morálkou a svätou kopijov na čele...moslimov sa im podarilo poraziť a dosť sa o to pričinila aj skutočnosť, že boli jednoducho lepšie obrnení. Takisto šípy križiakom až tak neškodili (nehovorim, že boli úplne neškodné, ale skôr si križiaci museli dávať bacha na kone) To ej napríklad pri Arsúfe. Richard Levie Srdce vytvoril z pešiakov štvorec pričom v strede bola rytierska jazda a zásoby. Celú formáciu pred útokmi chránili strelci z kuší.

NO neostava mi nič len suhlasit Very Happy:D:D:D vo vsetkom mas pravdu velmi zalezalo na tom kde sa bojuje pri obliehaniach sa moslimovia spoliehali na svoju prevahu v pocte.
Rytieri boli odolnejsi proti strelam lebo im to často sklzlo, no zase pod takou slusnou sprskou sa aj tak schvat neda.....
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Pi marec 20, 2009 10:11 pm

nj Smile ...aj tak najobavanejsim utokom bol utok rytierskej jazdy ..preto si tak chránili kone
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Po apríl 20, 2009 9:24 am

S brnenim je to jasna vec. Kazdy sa chce chranit. Ale v pripade kriziakov to bola dvojsecna zbran. Pri priamom boji muza proti muzovi to bola velka vyhoda, ale spomenme si na Hattin.

A kone boli asi ten najvacsi problem (okrem potravin a vody). Ved ked postupovali od Antiochie smerom k jeruzalemu, tak od moslimskych vladcov dostali vykupne, potraviny a kone. Najlepsie na tom bol Raymond z Roulousu, ktoremu bejrutsky emir dol dost velky pocet koni.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Pi júl 17, 2009 11:43 pm

15.7.2009 - 910. výročie dobytia Jeruzalema vojskami prvej križiackej výpravy.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Ut júl 21, 2009 9:52 am

to si si vymyslel len ty? ci to slavis len ty alebo je to vazne nejake vyrocie Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Po júl 27, 2009 10:18 pm

ani mi nehovor, ze to nevies. az ma striaslo pri takom pomysleni.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pyrrhus
Admin
Admin
avatar

Počet príspevkov : 81
Age : 25
Dukáty : 45
Registration date : 25.10.2008

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   Ut júl 28, 2009 9:42 am

klidek klidek Very Happy

_________________
Ak máte akékoľvek otázky rád pomôžem. Využite súkromné správy Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://historyforum.slovakforum.net
Valerianus
Republikánske vojsko - Veles
Republikánske vojsko - Veles
avatar

Počet príspevkov : 59
Dukáty : 21
Registration date : 20.02.2009

OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   St júl 29, 2009 12:05 am

este, ze tak. Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Pád Jeruzalema 1099   

Návrat hore Goto down
 
Pád Jeruzalema 1099
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Diskusia - vojny, osobnosti, bitky, ríše... :: Stredovek :: Vrcholný stredovek-
Prejdi na: