Bitka pri Watlingskej ceste
Tato bitka sa odohrala v roku 61 AD. Tiez ju niekedy volaju ako bitku pri Paulerspury. Bitka sa odohrala medzi britonskymi kmenmi vedenymi Boudicou a rimskymi legiami vedenych Gaiom Suetoniom Paulinom. Presila britoncov bola 20 ku 1. Napriek tomu dokazali rimania v tejto bitke zvitazit a upevnit si svoje postavenie v Britanii az do roku 410 AD. Presne miesto bitky nie je zname, ale vacsina historikov ho situuje medzi Lodninium a Viriconium, na rimskej ceste zvanej Watling.
Zaciatok vzbury
V roku 43 AD rimania zacali invaziu do Britanie, vylodenim sa v jej juhovychodnej casti. Dobyvnie bolo postupne. Kym niektore kralostva boli vojensky porazene a okupovane, iym sa nechala formalna samostatnost ako spojencov Rima.
Jednym z takychto panovnikov bol aj nacelnik kmena Icenov (sidlili na mieste dnesneho Norfolku), Prasutagus. Ten v poslednej voli zanechal svoju podu svojim dceram a rimanom, za zaruku samostatnosti. Prasutagus zomrel asi vo veku 61 rokov. Avsak, rimania jeho poslednu volu ignorovali. Jeho podu zabrali pre seba a jeho rodinu nasilim pokorili - vdovu Boudicu nechali zbicovat a jej dcery znasilnili. Takisto im vyrubili vysoke dane.
Ked bol rimsky guverner Britanie, Gaius Suetonius Paulinus, na ostrove Mona (bojoval tu proti odbojnym druidom), Boudica, na cele kmena Icenov, vyvolal vburu.
Iceni, spolu so svojimi susedmi Trinovantanmi, zautocili na hlavne mesto rimskej britanie Camulodunum, ktore teraz sluzilo ako kolonia pre rimskych vojenskych veteranov.
Rimsky osadnici, ked sa dozvedli o zaciatku vbury, a ze mieria knim, sa zabarikadovali v chrame zasvatenom cisarovi Claudiovi. Ti, ktori to nestihli, britoni okamzite zabili. Rimsky osadnici v chrame odolavali tri dni, kedy sa brotomcom podarilo chram zapalit. Vsetci zomreli alebo uhoreli.
Po vyplieneni Camulodunuma sa armda britoncov, na cele s Boudicou, vydala smerom na Londinium. Podobne urobil Suetonius. S malou armadou sa vydal oproti vzburencom. Predtym este nechal evakuovat mesto, kedze nemal dostatok muzov na jeho obranu.
Zatial co Boudica plienila mesto Verulamium, Suetonius zhromazdil svoju armadu. Podla Tacita, zhromazdil svoje jednotky, v ktorych bola jeho legia XIV Gemina, casti legie XX Valeria Victrix a jednotky auxiliarov. Dohromady okolo 10,000 muzov. Tretia z legii, legia II Augusta, bola blizko Exeteru. Tej sa vsak nepodarilo pripojit sa k Suetoniovi. Stvrta z legii, IX Hispania, bola na ceste pomoct Camulodunumu.
Velkos Boudicinej armady sa odhaduje temer na 250,000 muzov.
Bitka
Vo velkom precisleni, si Suetonius starostlivo vybral miesto bitky. Za miesto bojisky si vybral uzku roklinu, kde mu chrbat chranil les. Roklina sa rozsirovala do otrvorenej planiny. Roklina takisto chranila rimske kridla pred obchvatom. Tento teren znemoznoval Boudice vyuzit jej pocetnu prevahu a otvorena plan jej znemoznovala pripravu akejkolvek pasce. Suetoniu zaradil tazko obrnenych legionarov do stredu a zadal im klinovu formaviu. Auxiliari boli na bokoch a jazda na kridlach. Klinova formacia zvolena pre legionarov mala obrovke vyhodu v tom, ze nutila natlacit sa britocov do uzkeho priestore, kde neorganizovana pechota nemala voci legionarom a kratkym mecom gladius sancu.
Britonci rozlozili svoje vozy do polmesiaca na konci planiny. Odtial mali rodiny britoncov sledovat ich velkolepe vitazstvo nad rimskymi dobyvatelmi.
Boudica viedla svoje vojsko do zuzujucej sa rokliny v obrovskom frontalnom utoku, typickom pre barbarov. Cim blizsie sa priblizovali, ich rady hustli, co znemoznovalo rychlejsi pohyb. Vo vzdialenosti 40 yardov, rimsky vojaci hodili svoje pila, vrhacie ostepy. Tento prvy rimsky utok bol dostatocne ucinny, kedze britonci nemali zadne brnenie alebo len minimalne. Rimsky legionari vsak mali dve taketo vrhacie ostepy. Po tejto salve sa rozpadol "organizovany" utok britonskeho vojska.
Suetonius rozkazal legionarom a auxiliarom postupovat v klinovej formacii. Rimska disciplina, jasna prevaha vo vyzbroji a vystroji davala rimanom jednoznacnu vyhodu voci britoncom, ktory boli natlaceny do uzkej rokliny. V tejto faze vstupila do boja aj jazda, vyzbrojena kopijami. Britonci, vidiac svoje velke straty sa snazili usupit, ale branili im v tom vozy, na konci planiny. Rimska jazda utocila z bokov a tak podporovala postupujucu pechotu. Rimania nezabijali len bojovnikov, lae taktiez zeny, deti a dobytok. Pdla Tacitovho opisu bitky, straty na strane Britoncov boli okolo 80,000 muzov, kym na strane Rimanov len nieco cez 400 muzov.
Boudica sa podla jednej verzie po bitke otravila, podla inej ochorela a zomrela. Poenius Postumus, prefekt legie II Augusta, spachal samovrazdu, ked sa dozvdel, ake velke vitazstvo prepasol.
Vbura bola odvratena.
Dohra
Pri prvach informaciach o vzbure sa cisar Nero rozhodol nepokojnu provinciu opustit. No len co dosli spravy o vitazstve na Watlingskej ceste, rozhodol sa poracovat v okupacii.
Zo strachu, zeby mohla pomstychtiva politika Suetonia vyprovokovat dalsiu vzburu, nechal ho nahradit mirnejsim Publiom Petroniom Turpilianom.